O-nyx & delliana

Láska, vždy som po nej túžil. Túžim po nej stále, ale spoznal som jej bolesť. To spoznal hádam každý kto ozaj miloval. No mňa láska poriadne trápi, myšlienky mi nedajú spávať. Ono sa to povlečie ešte pekne dlho a môže to mať dva konce. Šťastný, alebo úplne nešťastný. Poviete si, že je to len na nás, ako to dopadne, lenže, sa cítim ako v začarovanom kruhu a cesty von niet... Tá cesta sa veľmi ťažko vždy hľadá, ale mne sa to hľadanie zdá už nekonečné a bolestivé. Bolesť mi odoberá všetku energiu, všetku chuť do života, všetok elán a plány. Som podráždený, odporný žiarlivec, tak sa ani nečudujem, že sú nejaké problémy. Keby som sa zmenil... ale.... skúšam to, no nemení sa to, chyba je vo mne, priznávam sa. Som vinný. Takto asi stratím všetko i keď to nechcem a nesmiem. Pomoci mi vážne asi už niet, tak si tu večer sám vylievam srdce na imaginárny papier. Všade okolo mi hučí hudba, Adema, možno niektorí poznajú. Ak nie, dajte si you tube a tam to nájdete. Cítim sa tak bezmocný a to ma vie dokonale zničiť, zo všetkého najviac nenávidím bezmocnosť. Kiež by sa dalo z tohto všetkého vyspať. Ale na toto je aj noc prikrátka. City sú tak zložitá vec...