O-nyx & delliana

Tá bolesť, čo často privádza až k slzám a my sa môžeme nečinne len prizerať... Volá sa to láska, tá neovplyvniteľne ovplyvniteľná vec, čo spôsobí chvenie nôh, stratu reči a zdravého rozumu.
Poznám to veľmi dobre, až príliš. Nemám veľa rokov, ale myslím si, že v láske som zašiel ďalej ako si niektorí dokážu predstaviť, lebo to čo som zažil ja, to bola tá najkrajšia láska v mojom živote... No mojou chybou som si všetko pokazil... a teraz môžem len trpieť, nič iné.... Ale tá bolesť je dosť neznesiteľná a dosť prudká na to, aby som dokázal ísť ďalej životom... Cítim sa ako na jednom bode, z ktorého sa neviem pohnúť. Je to zrejme tým, že sám sa z toho bodu nechcem pohnúť.
Človek sa zrejme musí učiť len na vlastných chybách, lebo nie je schopný domyslieť dôsledky každého svôjho konania.
Tak som nemyslel na to ani ja, ale teraz je už veľmi neskoro. Prišiel za to tvrdý trest, ktorý si odkrútim, len sa sám seba pýtam... ako dlho? Všetko ukáže až čas i keď sa ho veľmi bojím...
Z tohoto všetkého chápem, že láska nebolí, ale bolia tie chyby, čo večne robíme....