O-nyx & delliana

Už skoro pomaly mesiac som tu nebol, nepozrel som môj blog. Tak to vyzerá, že času bude teraz bývať stále menej a menej, až nebudem mať na toto čas. Tak rozmýšľam, či budem mať čas aj na iné veci. Mrzí ma, keď niečo musím vypúšťať z programu pravidelne. Všetci sme uponáhlaní a často nie vo svojej koži. Zovšadiaľ sa na nás hrnú samé zlé správy a robia sa vo svete zlé a kruté veci. Vezmime si napríklad mladíkov, čo podpálili mačku, natočili si to a ešte ako bonus to uploadli na server s videami. Ich inteligencia je príliš nízka. Môžu za to rodičia? Myslím, že na 50% nie. I keď si myslím, že je samozrejmé viesť svoje ratolesti k etickému správaniu, niekedy to samotným rodičom chýba, tak sa potom nečudujme, čo stvárajú ich deti. Nehovorím ale, že je to tento prípad. Objavilo sa aj ďalšie video na spravodajskom servery bleskovky.sk . Tam si chlapík vybil zlosť železnou tyčou na vlčiakovy, ktorý len tak stál. Je to prípad z Oravy. Taktiež silno pochybujem o zdravom rozume toho chlapa. Deje sa to preto, lebo za to im nehrozia žiadne veľké postihy. Včera zas sa prehnala médiami správa, že jedno zo siamských dvojčiat prehralo boj o život. Je mi to úprimne ľúto. No musí byť utrpenie pre rodinu, keď to média rozniesli doslova všade. Vážne nič dobré na nás nedopadá, tak sa potom nemusíme sami sebe čudovať, že sme podráždení. Viem, že nie je možné, aby bol každý deň presne podľa našich predstáv. To jednoducho nejde. Pozerajme jeden deň len správy a nič iné. Všímajme si o čom tam hovoria.
Kto, koho, kedy, kde zabil a bulvár. Samozrejme, sú tu aj užitočné informácie, ale tie sú zatienené týmto ostatným. Keby páni novinári vedeli, ako ma netrápi, že Britney Spears ukázala nohavičky. Ona aj tak na viac nemá. Toto moje písanie sa už Vám možno zdá ako prehnane kritické, no dobre sa zamyslite a položte si otázku: Nie je to ozaj tak? Nie je to trochu zbytočné rozoberať niekoho na verejnosti? Mňa osobne skôr viac trápi, že ceny potravín na Slovensku, dosť vzrástli. Že energie porastú tiež. Niektoré články sa popri tomto všetkom zdajú viac než malicherné. Spomeňme teraz kampaň Právo na život. Niekoľko mesiacov nás obklopovali hrôzostrašné bilboardy. Napadá ma len taká bezvýznamná otázka: Bolo to na niečo vôbec dobré? Maximálne to len rozvírilo vášne a to je všetko. Ja v tom zmysel nevidím. Politické hašterenia, kampane podobné tejto a veľa ďalších vecí u mňa nenachádzajú miesto a nikdy ho mať nebudú...